Chov korytnačiek má svoje špecifiká

Korytnačky nepatria medzi tradičných miláčikov, napriek tomu existuje početná skupinka chovateľov, ktorí na nich nedajú dopustiť. Ťažko povedať, čo ich k nim priťahuje. Nedobytná schránka, do ktorej sa môžu skryť? Životné tempo? Alebo len túžba mať zviera, ktoré nezapadne v dave?

Kvalita je základ

Korytnačka toho nepotrebuje veľa, napriek tomu nie je radno obstaranie všetkého vybavenia podceňovať. Ide predovšetkým o kvalitné terárium. Oveľa zaujímavejší je ale interiér. Nechávať totiž korytnačku pohybovať sa voľne po miestnostiach sa nemusí vyplatiť. Nestála teplota korytnačkám ubližuje a výnimkou nie je ani silný zápal pľúc. A z toho sa zvieratá dostanú bez následkov len málokedy. Nezabúdajte na kvalitný vetrací systém, dostatok substrátu, kamene a vetvy, ktoré suplujú pre neobratné plazy prekážky a preliezky, miska s vodou na napitie a rochnenie a umelé dekorácie s motívom sukulentov alebo kaktusov.

Zábava na celý život

Len málokto si uvedomuje, že korytnačka môže byť záväzkom na mnoho desiatok rokov. Pes sa dožíva v priemere desiatich rokov, mačka rovnako tak, chameleón sotva polovice. Ale korytnačka je v porovnaní s nimi skutočným rekordérom a výnimkou nie sú ani sedemdesiatročné zvieratá. Rovnako ošemetná je otázka stráženia v dobe vašej neprítomnosti. Nie každý je totiž odhodlaný postarať sa o tohto svojrázneho plaza. Korytnačka si síce nebuduje také pevné puto ako mačka alebo pes, z nárokov na starostlivosť nezľaví.

Zložitý výber

Korytnačky sa delia na tri základné druhy – suchozemské, vodné a polovodné. Vhodné pre domáci chov sú ale len prvé menované. Nie sú dravé, potrpia si na zeleninu a lístie a pre svoju kontaktnú povahu sa hodia dokonca aj k deťom. Len sa nenechajte zmiasť predsudky a nepodceňujte rýchlosť korytnačiek. Keď majú cieľ, zvládnu sa posunúť aj o pol kilometra za hodinu.